Polignano, hodinky a adrenalín: Ako na s MIDO vzalo na Red Bull Cliff Diving

Priznám sa, že vždy nás poteší, keď sa môžeme zúčastniť takéhoto podujatia. Je to nielen odmena za našu prácu, ale aj potvrdenie, že hodinky predávame srdcom. Kedysi boli podobné akcie bežnejšie – najmä vďaka značke Breitling pod starým vedením a rakúskou distribúciou – no tie časy sú už preč. Aj preto si takéto chvíle vážime o to viac.

Spolu s kolegom Lukášom z Watch de Luxe Eurovea sme s opaľovacím krémom a dobrou náladou nasadli na ranný let do Bari. Na letisku nás už čakal šofér a spolu s ďalšími kolegami z Talianska sme sa presunuli do luxusného päťhviezdičkového rezortu Borgo Bianco nad Polignanom. Tu nás srdečne privítali Manuela, regionálna manažérka MIDO, a jej asistentka Camilla, ktoré sa o nás počas celého pobytu výnimočne starali.

Prvý deň sme strávili pri bazéne s drinkom v ruke, nasledoval výborný obed, pri ktorom sme ochutnali miestne vína a špeciality - veľmi mi chutili panzerotti, plnené taštičky rôznymi zmesami.

Po obede sme si požičali bicykle a vyrazili do okolitej krajiny smerom k moru. Po pár pohároch vína a piva, v horúčave a ostrom slnku, sme si čoskoro uvedomili, že to možno nebol najlepší nápad. Napriek tomu sme si vychutnali pohľad na mohutné storočné olivovníky a po ceste si v supermarkete kúpili niečo na občerstvenie – veď predsa, bola siesta.

Pred večerou sme mali prezentáciu noviniek MIDO. Telefóny sme museli odovzdať do obálok – dnes sú už takmer všetky značky veľmi prísne, pokiaľ ide o utajenie pripravovaných modelov. Predstavili nám však rozšírenia úspešných radov Multifort, Big TV a Commander. Najväčšiu pozornosť pútali práve Big TV – alebo, ako ich  volali českí kolegovia, „televízie“.

Večer sme strávili v príjemnej spoločnosti kolegov z Maďarska, Českej republiky, Talianska, Chorvátska, Srbska aj Slovinska. Ochutnali sme ravioli v paradajkovej omáčke plnej slnka, fantastické sladšie víno a dokonca aj hovädzie líčka, ktoré by sa podľa mňa nestratili ani v kuchyni pána Pohlreicha. Olivový olej mi síce prišiel jemne horký – čo nie je celkom moja šálka kávy – ale víno to úspešne vyvážilo.

Na druhý deň, po vynikajúcich raňajkách, sme sa presunuli do malebného centra Polignana. Mesto nás privítalo typickými bielymi fasádami, úzkymi uličkami a prímorskou atmosférou. Ľudia z MIDO nás zaviedli na skokanskú platformu, ktorá bola centrom celého podujatia. Po navlečení bezpečnostných popruhov a podpise zrieknutia sa zodpovednosti (klasika), sme vystúpili na mostík vo výške 22 metrov nad rozbúreným morom. Nohy sa mi síce trochu triasli, ale vďaka isteniu som si ten moment skutočne užil. O päť metrov vyššie bola ešte mužská platforma – to už bol seriózny adrenalín.

Po tomto zážitku sme sa túlali uličkami a objavili zapadnutý Cactus bar s lokálnym pivom, kde sme si v tieni vychutnali pravé dolce far niente. Neskôr sme sa presunuli na druhú stranu útesu, kde Red Bull prenajal trojposchodový klub s výhľadom na celý pretek. Fascinovalo nás, ako si skokani upravovali pozíciu ľudí vo vode – v priestore dopadu boli potápači, zdravotníci aj kameramani. Profesionálna organizácia, ako sa na Red Bull patrí.

Po podujatí nás MIDO pozvalo na večeru priamo pri mori v dedinke Monopoli (konkrétne v reštaurácii La Pescheria), kde sme si pochutnali na paste s bielou rybou a lokálnych vínach. Tento výlet bol gastronomickým zážitkom – a úprimne, región Apúlie na mňa zanechal najsilnejší kulinársky dojem zo všetkých talianskych regiónov, ktoré som doteraz navštívil.